Cez prázdniny

Pridal: | Publikoval na: jún 21, 2014

Moji rodičia pochádzali z vidieka, no kvôli otcovej práci sme bývali v meste. No každé prázdniny som trávil na vidieku u starej mamy. Vlastne u oboch starých mám. Jednu som volal „starká“ a druhú „babička“. Babička bývala v malej dedinke uprostred ničoho, v srdci ozajstnej prírody. Zopár domov, zopár susedov a dookola len polia. Babičkin dom bol tvorený obytným domom, ku ktorému priliehala stodola z jednej strany a chlievy z druhej a naproti bola drevenou stenou oddelená malá záhradka. Takto v mojej pamäti utkvel babičkin dvor, plný hydiny.

Moja babička bola zo starej gazdovskej rodiny, kde si všetko potrebné dopestovali a dochovali sami. Dokonca aj chlieb si piekli doma. Neskôr, keď už bola babička na dôchodku, kupovala čierny chlieb v obchode, ktorý mal otvorené pár hodín denne. Všetko ostatné mala zo svojich zásob.

Po dvore sa producírovali sliepky, ktoré znášali vajíčka, a husi, z ktorých bola výborná pečienka. Občas sme ich šli spolu s ostatnými bratrancami alebo sesternicami pásť k obecnému rybníku. Okrem mäsa a zábavy bol z husí aj iný úžitok. Perie z nich sme v zime doma párali a dávali do vankúšov a perín. Takže sme ich nemuseli kupovať v obchode, ako to teraz príde úplne samozrejmé všetkým ľuďom.

husi

 
Pod prístreškom, kde bol kurník a priestor na husi, sa skladovalo drevo a raždie, ktoré sme ako deti rúbali malou sekerkou. Drevo sa kupovalo v lese a doma popílilo. Občas starká kúrila aj uhlím, pre ktoré tu bolo tiež miesto. A popol zo sporáka sa používal na posypávanie chodníka a cesty v zime, takže sa nemusel nikam voziť neplatili sa zbytočne poplatky za odvoz odpadu. Popol sa skladoval v starom veľkom sude pri chlieve.

V jednom chlieve babička chovala jedno alebo dve prasiatka. V zime z nich boli klobásky, jaternice, tlačenka, ale aj zavárané mäso v konzerve. Ale tiež slanina a masť, na ktorej sa pieklo a varilo. Nijaké stužené tuky sa nemuseli kupovať, asi preto bola starká zdravá a nemusela chodiť k lekárovi. Prasiatka boli kŕmené šrotom z obilia, vypestovaného na záhumienke, kde sa urodili aj zemiaky, ktoré okrem prasiat jedli aj ľudia. Zo zemiakov sa dá pripraviť veľa chutných jedál a netreba na to kupovať nijaké zmesi v prášku, ako sa nám dnes snažia nahovoriť.

pod vozom

Vo vedľajšom chlieve starká kedysi chovala kravy a kozy, v časoch môjho detstva už len dve kozy. No stále mala dosť mlieka pre seba aj do varenia a bolo to skutočné mlieko. Občas sme dostali kravské mlieko od jej susedky, sesternice, ktorí kravu stále chovali. A bolo to skutočné mlieko, nie vo vode rozpustené sušené mlieko po odstránení tuku, ako dnes kúpite za akciovú cenu v supermarkete. Kozy sa v lete pásli a v zime boli kŕmené senom a sušenou ďatelinou, ktorú si starká dopestovala za domom.

Občas som pomáhal kydať hnoj, ktorý najprv skončil na hnojovisku za domom a potom na poli. Nikto nekupoval nijaké umelé hnojivá, všetko malo svoj prirodzený systém. Nebolo odpadu, len sa všetko znova zužitkovalo.

kapusta

Sliepky a zajace, ktoré mali svoj kotce pod rovnakým prístreškom, zužitkovali aj zvyšky zo zeleniny, ktorá sa urodila na malej záhradke hneď pri dvore. Ako som písal, nič sa nevyhadzovalo, nič sa nevozilo na skládku a preto sa ani nič za to neplatilo. Nebol dôvod. Zo zajacov okrem mäsa boli aj pekné kožky, ktoré sa dali predať. Alebo z nich otec dokázal ušiť teplé čiapky na zimu alebo parádny golier pre mamu. Na zimu seno a v lete ďatelina za domom rástla sama, stačilo to len pokosiť. Ale nie motorovou kosačku, do ktorej treba kupovať benzín, ale ručnou kosou, ako sa hovorí „na chlebový pohon“. A toto „biopalivo“ sa urodilo na babičkinom dvore 😉

Ešte aj tú ďatelinu sme do dvora vozili na drevenom tragači. Nebolo treba kupovať benzín ani platiť z neho dane. A že to dlho trvalo? Možno. No nikto sa neponáhľal sadnúť pred televízor a sledovať stupídne seriály a show ani zabíjať čas s facebookom, za čo sa dnes zase len musí platiť. Ľudia žili pokojne a zdravo, bez naháňania a bez civilizačných chorôb.

kukurica

V zime bolo menej práce, tak sa spracovávala úroda z leta. Ako napríklad usušená kukurica, ktorou sa kŕmili zvieratá a hydina, alebo sa čistil mak a mlela paprika do klobás. A hoci na prvý pohľad a mohlo zdať, že na babičkinom dvore vládne chaos, všetko tu malo svoje miesto, bol tu poriadok a vládla tu organizácia. Dobré gazdovstvo tvorilo uzatvorený celok a bolo nezávislé od vonkajšieho sveta.

Tak ma napadá, že to bol dôvod, prečo to bolo potrebné zlikvidovať a urobiť ľudí závislými. Od dovozu potravín, za ktoré musia platiť, a od peňazí, kvôli ktorým zoberú akúkoľvek prácu, lebo musia všade platiť. A čím som starší, tým viac sa mi páči, ako žila moja babička na svojom dvore a túžim sa k podobnému dvoru nezávislosti sám dopracovať. Kým sa mi to podarí, budem vás informovať o postupe a o metódach i jednotlivých krokoch, ako sa dopracovať opäť k tej pohode a kľudu a tiež k nezávislosti od okolitého sveta, ktorému ide len o jediné. O vaše dobro, či teda o vaše peniaze.

Vitajte a budujte si svoj babičkin dvor.





Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.